Symbol jari i plodnosti
Veľká noc má silnú symboliku práve pre kresťanov. Tento sviatok ale oslavujú aj ľudia, ktorí nie sú veriaci a skrátka len dbajú na tradície a zvyky našich predkov. Veľká noc patrí medzi pohyblivé sviatky, to znamená, že sa oslavuje každý rok v inom čase. V západnej kresťanskej tradícii nedele Zmŕtvychvstania pripadajú na prvú nedeľu po prvom jarnom splne po rovnodennosti, teda na mesiac marec či apríl. Veľkú noc milujú deti, rodičia i starí rodičia a každý si v týchto sviatkoch nájde to svoje. Na rozdiel od Vianoc nie sú tak medializované a ide skôr o oslavu jari, lúčenie sa so zimou, tvorenie, pečenie a užívanie si rodinnej pohody a prvých slnečných lúčov.
Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na nedeľu, ktorá nasleduje po prvom jarnom splne. Ak tento spln vychádza na nedeľu, Veľká noc sa oslavuje až o týždeň neskôr. Preto každý rok vychádza tento sviatok na inú dobu, vždy v rozmedzí od 23. marca do 26. apríla. Tento dátum ustanovila cirkev v roku 325.
Tento rok vychádza Veľký piatok na 7. apríla a Veľkonočný pondelkok oslávime 10. apríla. Oba tieto dni sú štátne sviatky. Niet divu, že mnoho rodín využije toto obdobie voľna na prvú návštevu chaty, alebo vyrazí s rodinou na menšiu dovolenku či aspoň výlet.
Veľká noc je z pohľadu kresťanstva spájaná so smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. Pretože sa oslavujú krátko po jarnej rovnodennosti, mnohí ľudia sa domnievajú, že ich pôvod nie je iba cirkevný, ale aj pohanský.
Aké zvyky a tradície patria k Veľkej noci?
K Veľkej noci sa viaže celý rad tradícií a zvykov, ktoré bavia deti i dospelých. Je pekné, že aj v modernej dobe, v ktorej žijeme, stále väčšina rodín mnoho z týchto tradícií zachováva a odovzdáva ďalším generáciám. Poďme si pripomenúť tie najobľúbenejšie zvyky, bez ktorých si väčšina z nás nedokáže Veľkú noc predstaviť.
Maľovanie vajíčok
Vajíčka sú neodmysliteľne spojené s veľkonočnými sviatkami. Vajcia sú hlavným symbolom Veľkej noci. Patria k nim aj kuriatka, ktoré značia nový život i jarnú sviežosť.
Vajíčka sa buď uvaria natvrdo, alebo sa vyfúknu a potom nafarbia. Ozdobeným vajíčkam sa hovorí kraslice a techniky farbenia sú rôzne. Môžete ich maľovať kúpenými farbami na vajíčka, nálepkami, temperami, voskovými farbami, nalepiť na ne nálepky, lístočky. Niektorí si dokonca aj farby pripravujú samy, napríklad z repy či cibule. Skrátka fantázii sa medze nekladú. Vyfúknuté ozdobené vajíčka obvykle slúžia ako dekorácia, vajíčka uvarené natvrdo sa potom rozdávajú šibačom.
Deťom sa často kupujú aj čokoládové vajíčka, ktoré im môžete schovať na záhrade a deti ich budú hľadať. Alebo ich môžete rozdávať šibačom namiesto klasických vajíčok. Tí, ktorí radi maškrtia, ich možno ocenia viac ako tie farbené.
Veľkonočné vajíčka navyše poslúžia aj ako pochutina, môžete si z nich urobiť výborný vajíčkový šalát alebo nátierku. Predtým sa využívali aj vaječné škrupiny, ktoré naši predkovia rozdrvené rozhádzali po záhrade, aby do domu neliezli mravce.
Veľkonočný baránok, mazanec a judáše
Ak radi pečiete, potom si na Veľkú noc upečte tieto tradičné dobroty. Možno budete mať recept ešte od mamičky alebo babičky. Baránok symbolizuje čistotu, nevinnosť a poslušnosť. Mazanec patrí k Veľkej noci rovnako ako k Vianociam vianočka. Pripravuje sa z rovnakého cesta ako vianočka, len tvarovo vyzerá inak, je to skôr taký bochník. Judáše zase svojím tvarom pripomínajú povraz, na ktorom sa obesil Judáš po tom, čo zradil Krista.
Korbáč
Málokto si vie Veľkú noc predstaviť bez tradičného korbáča, ktorým chlapci vyšľahajú dievčatá na Veľkonočný pondelok. Táto tradícia siaha až do stredoveku. Šľahanie korbáčom symbolizuje zdravie a krásu. Na oplátku dostávajú vajíčka, ale aj rôzne sladkosti a dospelí často aj pohárik alkoholu.